Platforma rodín sa obracia na výbor OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením spoločne s tvoriacou sa širokou Koalíciou za spoločné vzdelávanie, uvedomujúc si potrebu jednotnej spolupráce pri presadzovaní skutočného naplnenia práva na vzdelanie pre všetky deti bez rozdielu predkladá výboru OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva túto správu o stave napĺňania inkluzívneho vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením v Slovenskej Republike:

A. Výbory OSN pre práva dieťaťa a pre práva osôb so zdravotným postihnutím dal v roku 2016 opätovné jednoznačné odporúčania Slovenskej Republike ako zmluvnému štátu zabezpečiť vyššiu dostupnosť individualizovanej podpory pre deti s postihnutím, predovšetkým prostredníctvom zamestnania asistentov učiteľa, školských psychológov a špeciálnych pedagógov. V zmysle svojho všeobecného komentára č. 9 (2006) o právach detí so zdravotným postihnutím Výbory naliehavo žiadali zmluvný štát, aby k postihnutiam zaujal postoj založený na ľudských právach, zaviedol komplexnú stratégiu pre inklúziu detí s postihnutiami. Výbor taktiež odporúčal, aby Slovenská republika ako zmluvný štát vyčlenil dostatočné finančné zdroje na rozvoj a rozšírenie starostlivosti a vzdelávania v ranom detstve na základe komplexnej a holistickej politiky starostlivosti a rozvoja v ranom detstve, vrátane vytvorenia holistickej a komplexnej siete služieb včasnej intervencie. Tieto odporúčania citujeme zámerne práve preto, že ani v jednom z odporúčaní sme nezaznamenali významný progres.
B. Učitelia potrebujú pri vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pomoc asistentov. Bez podpory potrebného počtu asistentov nemôžu deti so zdravotným znevýhodnením, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ani deti s nadaním v školách optimálne napredovať v učení sa a mať dobré vzdelávacie výsledky. I napriek čiastočne realizovanej pozitívnej diskriminácií v podpore detí so sociálne znevýhodneného prostredia, nemožno hovoriť o systémovo vhodne nastavenom spôsobe podpory, nehovoriac o tom, že na základe tejto segmentovo orientovanej podpore došlo k efektu diskriminácie detí so ZZ. Príklady: prednostne prideľovanej asistenčnej podpore deťom so soc. znevýhodneného prostredia, zakladanie nultých prípravných ročníkov no nie aj pre deti so ZZ, povinné prijatie dieťaťa so soc. znevýhodneného prostredia do vzdelávacieho procesu no pre dieťa so ZZ je často odporúčaný odklad školskej dochádzky bez umožnenia predprimárneho vzdelávania.
V školskom roku 2017/2018 požiadali školy o pridelenie finančných prostriedkov na celkovo 3903 asistentov učiteľa. Z požadovaného počtu ministerstvo v súčasnosti financuje iba 1710 asistentov, teda menej ako polovicu. Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov ministerstvo školstva rezignovalo v poslednej novele zákona o financovaní vzdelávania na zásadnejšie systémové zmeny, vďaka ktorým by školy získali záruku, že ich žiadostiam o potrebný počet asistentov bude v budúcnosti v plnom rozsahu vyhovené.  Na týchto príkladoch je tak teda zreteľne deklarované potieranie rovnosti príležitostí dostupného a kvalitného vzdelávania detí so ZZ. Rodičia spoločne s odborníkmi prežívajú opakovanú frustráciu z presúvania kompetencií z Ministerstva školstva na zriaďovateľa, ten na školu, a tak učitelia a rodičia s deťmi so ZZ zostávajú ako rukojemníci súčasného systému poskytovania adekvátnej podpory v sprístupňovaní vzdelávania deťom so ZZ. Výsledkom je súčasná nezvládnutá „živelná integrácia detí so ZZ“, o ktorú sa rodičia detí so ZZ i napriek tomu pokúšajú tam, kde sa zopár odvážnych riaditeľov a učiteľov bežných škôl pokúša dodržiavať základné ľudské práva.
C. Financovanie asistentov učiteľa, odborných pracovníkov, tvorba funkčných inkluzívnych tímov na školách, kolabujúca sieť finančne a personálne poddimenzovaných poradenských centier, ktoré sú predpokladom naštartovania aspoň úspešných integračných procesov u detí so ZZ nie je realizované vôbec, alebo je realizované nekoncepčne bez možnosti dlhodobej udržateľnosti a to z dôvodu využívania dočasných eurofondov a štrukturálnych fondov. Na tieto fondy už doplatili mnohí rodičia, ktorých deti boli po skončení fondov vylúčené zo školy a poslané naspäť do škôlky alebo sa im skrátilo vyučovanie z 20 hodín na 4 hodiny týždenne. Tento tzv. „nútený homeschooling“, znamená, že deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodiny sú prinútené k redukcií školskej dochádzky. Tieto deti sú tak spravidla vzdelávané doma, pričom sa tak okamžite prejavuje efekt násobenej segregácie, t.j. dieťaťa so ZZ a ďalšieho člena rodiny, spravidla matky. Sociálno-ekonomický status rodiny sa tak radikálne mení a často končí v zóne chudoby. Preto táto správa nemá ambíciu popisovať stav inkluzívneho vzdelávania detí so ZZ v SR, pretože v SR zlyháva jej samotný pred stupeň, školská integrácia.
D. Nádejou v roku 2017 na zavedenie individualizovaného prístupu vo vzdelávaní, kde by každé dieťa (vrátanie detí so ZZ, detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí nadaných) mohlo rozvíjať svoj potenciál, bol návrh Národného programu „Učiace sa Slovensko“, ktorý i napriek tomu, že vzbudil širokú odbornú diskusiu nebol do dnešného dňa rozpracovaný do konkrétnych akčných plánov a nebol prijatý nielen vládou SR, ale ani Ministerstvom školstva, ktoré si návrh objednalo u nezávislých odborných autorov.
E. U detí so ZZ v Slovenskej Republike hovoríme dokonca o totálnom vylučovaní zo vzdelávacieho procesu. Deti so ZZ totiž nie sú úspešne zaraďované do vzdelávacieho procesu nielen v bežných školách, ale ani v tzv. špeciálnych školách. Špeciálne školy odmietajú prijímať deti so ZZ buď pre nedostatok miesta alebo taktiež pre nedostatok asistentov. Dieťa so ZZ je často prijaté do špeciálnej školy, na iba 2 – 4 hodiny týždenne a je tak opäť často praktizovaný „nútený Homeschooling“ Jeden z dôvodov môže byť i fakt, že špeciálne školy financuje úplne odlišné ministerstvo, Ministerstvo vnútra.
F. My, rodičia, musíme konštatovať, že na Slovensku nie je problém v zákonoch, ktoré by ochraňovali a podporovali vzdelávanie detí so ZZ, skôr je problém v ich reálnom ratifikovaní. Takýchto „Potemkinovských spôsobov fungovania inkluzívneho prístupu k deťom so ZZ nájdete okrem školstva i v ďalších priamo, či nepriamo nadväzujúcich oblastiach, napr. včasná diagnostika, včasná intervencia pre rodiny a detí so ZZ, raná starostlivosť pre deti so ZZ v poradenských centrách pretože toto všetko a iné tvorí možný predpoklad pre ich inkluzívne začlenenie do predprimárneho a primárneho vzdelávania a celej spoločnosti.

 Návrhy otázok pre komisiu, určené reportujúcim zástupcom Vlády SR:

  1. • Ako plánujete realizovať a v akom časovom horizonte aplikovať nevyhnutnú súčinnosť Školského zákona a zákona o Sociálnych službách v rozvoji včasnej intervencie pre zdravotne postihnuté detí od 0 do 7 rokov?
  2. • „Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020“ sa zaviazal podporiť terénnych špeciálnych pedagógov a zdrojové centrá špeciálno-pedagogického poradenstva poskytujúcich podporné služby pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím v školách bežného typu ako Slovenská Republika podporuje súčasnú sieť poradenských centier a kedy dôjde k plneniu definovaného návrhu zmeny?
  3. • Veľká skupina detí so ZZ pri nástupe na plnenie povinnej školskej dochádzky nespĺňa školskú spôsobilosť a väčšina z nich ju dokonca nesplní nikdy, pričom na prijatie do školy a vzdelávanie majú právo aj tieto deti a preto sa pýtame: nie je možnosť legislatívne upraviť a vyňať školskú spôsobilosť ako podmienku pre nástup do školy?
  4. • Častým dôvodom odmietnutia dieťaťa so ZZ do bežného predprimárneho vzdelávania ako prvý inkluzívny moment sú kapacity vašich MŠ, plánujete rozširovať kapacitu predškolských zariadení bežných MŠ tak, aby boli dostupné aj pre deti so zdravotným postihnutím a mohli byť integrované bez obmedzenia intaktných detí?
  5. • Ako plánujete podporiť a motivovať riaditeľov bežných MŠ, ZŠ otvárať aspoň špeciálne triedy pre zdravotne postihnutých, keď od 1. 9. 2016 bola vydaná novela zákona č 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 188/2015 Z. z., že príspevok na skvalitnenie výchovy a vzdelávanie žiakov dostanú iba žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré majú vyjadrenie centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a sú zaradení v „bežnej triede“ ZŠ? Príspevok nedostanú žiaci ŠZŠ, špeciálnych tried v ZŠ a individuálne začlenení žiaci z dôvodu zdravotného znevýhodnenia a všeobecného intelektového nadania v ZŠ. Nie je to diskriminácia škôl, ktoré budú vzdelávať deti a žiakov so zdravotným postihnutím?
  6. • V akom časovom horizonte plánujete zabezpečiť väčšiu mieru individualizovanej podpory pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím v rámci všeobecného systému vzdelávania vyčlenením trvalých finančných prostriedkov na asistentov učiteľov?
  7. • Koľko finančných prostriedkov ste doteraz aktuálne prerozdelili zo Štrukturálnych fondov EU a v akom pomere s trvalo plánovanými rozpočtovými zdrojmi pre oblasť „Zvýšenia inkluzívnosti a rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu?
  8. • Ako konkrétne podporujete účasť osôb so zdravotným postihnutím, alebo ich zákonných zástupcov na monitorovaní implementácie dohovoru v oblasti školstva, v nasledujúcom období 12 mesiacov?

 V Piešťanoch, 24.1.2018

 

 

S úctou Jana Lowinski, matka a aktivistka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *