Choďte na film Obyčajná tvár a určite zistíte že film je aj o Vašej rodine

večer som bola po sto rokoch v kine, nie tak ako sa sem tam pokúšam zdrhnúť so svojím manželom, ale tak výnimočne s ďalšou parťáčkou z našej Platformy rodín detí so ZZ.

 Začiatok bol rozpačitý….nie, nie ten začiatok filmu, ale ten náš, lebo sme kino stihli len tak tak na poslednú chvíľu ako to už v našich rodinách býva (a nehovorte, že nikdy nemeškáte 🙂

No naše vynaložené úsilie s cieľom „stihnúť prísť do kina a užiť si ho“ stálo naozaj za to.

 O recenziu na film sa pokúšať ani náhodou nebudem, tá už napísaná dávno je a je k nemu ako vždy aj pekný  trailer, ktorí nájdete prilepený dole.

Pokúsim sa aspoň trochu, zhrnúť to ako som ja  mama zdravotne znevýhodneného syna dostala dávku všetkého čo dennodenne žijem. Vo filme bolo totiž vypichnuté to s čím sa stretáva naša rodina a to po čom túži aj naše dieťa tiež s viditeľným znevýhodnením. Bola v ňom pomenovaná sila matky, podpora otca, prežívanie života sestry odsunutej nechtiac na druhú koľaj, dokonca i príbehy blízkeho okruhu rodiny, starej mamy, sestrinej priateľky a nachádzanie priateľstva medzi hlavným hrdinom a jeho rovesníkmi. 

Revala som ako tur, najskôr nenápadko, aby ma parťáčka nevidela a potom mi došlo, že veď môžem, lebo plakala aj ona a preto lebo je to tak oslobodzujúce.

A časti filmu ktoré ma dostali? Pre mňa súdržnosť rodiny v zobrazených kritických momentoch ich spoločného života, strach i túžba Augieho (meno hlavného hrdinu) byť len obyčajným chlapčiskom túžacim po svojich rovesníkoch, tak ako po nich túži aj moje vtáča a vie to dokázateľne zdeliť svetu okolo aj keď komunikuje alternatívnymi spôsobmi.

Uvedomila som si, ako je dôležité robiť to o čo sa pokúšame aj ako rodičovský aktivisti, cez autentickosť našich životov, prinášať dennodenne ponuku na partnerstvo, aj keď sme niekedy odmietnutí, odstrčení, ponížení, alebo ….“že má mor“ 🙂

Tak prečo sa znova znova pokúšať zapadnúť medzi ostatných? Lebo je to cesta nechať spoznávať jedinečnosť detí …ich samých, navzájom, riziká, pády a aj bolesť je toho súčasťou, ktorú treba akceptovať a vyhraniť sa až keď už ide o úmysel. Áno aj spôsob riešenia šikany bola v tomto filme dobre pomenovaná, aj ľútosti ktorá nám a naším deťom škodí tiež.

Nájdite si čas, nevyhovárajte sa, že nemáte kedy, choďte… a nebojte sa určite sa budete i veľa smiať.

 PS 1: A kúpte si aj pukance… prinajhoršom ich zjete až po filme 🙂

 PS 2: Trailer tu: https://www.youtube.com/watch?v=Vv0y2J2Rujo 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *